Utrpenie v živote Krista

 

Vstupujeme do najväčšieho sviatku, kedy si kresťania pripomínajú udalosť, ktorá sa stala jadrom našej viery. Ján v evanjeliu venuje tejto udalosti polovicu svojho textu. Už v 12. kapitole je príbeh pomazania v Betániu, ktorý sa odohral 6 dní pred Veľkou nocou. A od 13. kapitoly sa dej presúva do vrchnej miestnosti, kde je Ježiš v okruhu svojich učeníkov.

Napriek tomu, že Ježiš už smeruje svoje učenie aj na nadchádzajúce utrpenie a On sám by mal byť zronený a prestrašený, Ježiš sám však povzbudzuje učeníkov a pripravuje na nadchádzajúce udalosti, aj keď podľa ich ich reakcií v Getsemanskej záhrade neboli v tom čase pripravení ísť až po kríž. Ježiš ich reakciou nebol vôbec prekvapený a tak ako útek učeníkov aj zapretie Petra predpovedal.

Jeden z dôvodov z neprijatia Krista bolo koncept trpiaceho Mesiáša. Pamätám si jeden rozhovor s americkým Židom, ktorý mi vysvetľoval absolútne neprijateľné, aby Mesiáš trpel a bol na konci svojej služby zabitý na kríži. Mesiáša chápal ako niekoho, kto a obnoví dávidovské kráľovstvo a zhromaždí Židov v Izraeli.

Po tomto rozhovore som lepšie pochopil reakciu učeníkov vracajúcich sa do Emauz, sklamaných po násilnom ukončení Ježišovej služby. Až po rozhovore so vzkrieseným Kristom a pochopení zmyslu utrpenia a obety sa radostne vrátili do Jeruzalema.

Spomeňte si na slová, ktoré som vám povedal: Sluha nie je väčší ako jeho pán. Ak mňa prenasledovali, budú prenasledovať aj vás. Ak zachovávali moje slovo, budú zachovávať aj vaše. (Ján 15:20)

Kristov kríž sa stal symbolom Božej lásky a obety pre nás. A tak ako Kristus sa sklonil a umýval nohy svojim učeníkom s odkazom k nasledovaniu, aj my sa staviame do tejto pozície služobníkov. Tešíme sa na vzkrieseného a víťazného Krista nad smrťou, ale do akej miery premýšľame nad trpiacim Kristom nesúcim svoj kríž?

Symbolom kresťanského života sa stal kríž a zmŕtvychvstanie. Stať sa sa kresťanom v prvých troch storočiach sa v mnohých prípadoch stal podpísaný ortieľ smrti. A nemali s tým žiaden teologický problém, lebo sám Kristus pripravoval učeníkov na utrpenia a listy hovoria o utrpeniach a súženiach cez ktoré musíme vstúpiť do Kráľovstva Božieho.

Jedna osoba sa pýtala pastora na utrpenie vo svojom živote. A on odpovedal otázkou, pokiaľ Boh viedol svojho Syna cez utrpenie prečo si myslí, že by utrpenie nemalo byť aj v jej živote. Boh nám zasľúbil dokonali a bezbolestní život v nebi. Problémom je, ak sa domnievame, že tento život zažijeme už tu na tejto zemi. Čo samozrejme neznamená, že máme ťažkosti vyhľadávať a keď ťažkosťami prechádzame, je dobré stáť pred Bohom na modlitbách a prosiť za pomoc a silu.

Prípad väzneného českého kresťana Petra Jaška, ma opäť nejak bližšie priniesol premýšľať nad reálnym utrpením. Už to nebol pastor Saeed Abedini, ktorý strávil tri roky väzenia niekde v Iráne alebo Asia Bibi, ktorá stále sedí v pakistanskom väznení za „rúhanie proti Koránu.“ Už to nie sú severokorejskí bratia a sestry v pracovných táboroch, ale niekto oveľa bližšie.

Po celé storočia sa kresťania nádejali na večný život po smrti, kde každodenná realita vojen (na európskom kontinente ich bolo požehnane) smrť a choroby bola súčasťou života. Doba dnešnej prosperity a vymožeností, akých sa našim predkom ani nesnívalo, mohlo vytvoriť atmosféru, kde utrpenie a bolesti už nie sú súčasťou života kresťana.

Prajem si, aby sme aj v týchto veľkonočných sviatkoch spolu s Kristom kráčali cestou, kde spolu s Ním prekonáme smrť a zažijeme radosť a víťazstvo zmŕtvychvstania.

 

Michal Nosáľ

Kategórie Komentáre

Nechať odkaz

Tvoja emailová adresa nebude zverejnená