Môže Kristus opustiť cirkevný zbor?

 

Možno poznáte tú scénku. Kazateľ práve dokázal svoje evanjelizačné kázanie a dáva znamenie chválam, aby začali hrať jemné ťahavé tóny. Atmosféra je vážna a tichá. V tom sa z mikrofónu ozýva známa pasáž zo Zjavenia Jána: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu a budem stolovať s ním a on so mnou. (Zjavenie 3:20)

Raz som v jednom komentáry čítal, že sa jedná o jedno z najviac zneužívaných pasáži Biblie.

V čom je problém?

Jedna zo základných poučiek výkladu a správnemu porozumeniu Biblie je čítanie v kontextu. Keď chceme porozumieť pasáži, musíme čítať celý daný text. Autori  nepísali Bibli vo veršoch a kapitolách. Pre mňa bol dôležitý výklad nemeckého kazateľa Ulricha Parzányho na danú pasáž, ktorý sa na začiatok spýtal rovnakú otázku: „Môže Kristus opustit církevný zbor“?

Prvým dôležitým faktom pri štúdiu tohto textu v kontexte kapitoly je, že daná pasáž nie je venovaná neveriacim ľuďom, ale cirkevnému zboru. Zjavenie 3:14a: „Anjelovi cirkvi v Laodicei napíš….“

Čiže sa jedná o posledný zo siedmych zborov v malej Ázii na území dnešného Turecka, kam bol dopis Apoštolom Jánom poslaný. Situácia tohot zboru bola veľmi vážna a varovanie od Pána je jasné: „Veď hovoríš: Som bohatý, zbohatol som, nič nepotrebujem, a nevieš, že si biedny, úbohý, chudobný, slepý a nahý.“

Môže to byť situácia niektorého z našich zborov? Je možné, že sme materiálne bohatí, ale v Božích očiach sme slepí, nahí a duchovne chudobní? Raz som niekde čítal jednu príhodu. Pred cirkevného hodnostára  prišiel jeden muž. Hodnostár mu hovorí: „My už nemusíme spolu s Petrom a Jánom hovoriť, zlata a striebra nemám. (Skutky 3) A daný muž mu odpovedal: „To je síce pravda, ale zas spolu s Petrom nemôžete povedať. V mene Ježiša Krista, vstaň a choď!“

Cirkev má financie na zabezpečenie pekných priestorov, pohodlných sedačiek, ale chýba moc Ducha svätého. Môže sa stať, že robíme program, organizujeme akcie, ale Kristus tam nie je a stojí pre dverami? Parzány pri výklade danej pasáže spomínal príhodu z Nemecka. Pri jednej evanjelizačnej akcii si pozval ako hostí profesionálny afroamerický spevácky zbor z USA. Následne mu začali chodiť rasovo motivavané e-maily od nahnevaných „kresťanov.“

Ak Kristus opustí zbor a Duch svätý sa prestane dotýkať životov ľudí, môže ísť len o otázku času, kedy sa daná cirkevná budova ocitne na stránkach s realitami. Na niektorých amerických stránkach s realitami je už aj kolónka na typ nehnutelnosti uvedené: cirkevná budova. V Skutkoch 2:42-46 je pasáž o živote prvých zborov. Všetky cirkevné denominácie odvodzujú svoje korene od apoštolov a života prvotnej cirkvi. Všetci sa neustále musíme samých seba pýtať, do akej miery nasleduje moje spoločenstvo daný model.

Skutky 2:47a: „A Pán deň čo deň pridával k ich spoločenstvu.“ Prvotná cirkev bola plná života, lásky, obety a práce Ducha svätého a výsledkom bolo, že Pán pridával ľudí na spasenie. Často na nás však dolieha realita dnešných dní a na pasáže sa pozeráme cez okuliare dnešnej kultúry okolo nás. Hľadáme výhovorky prečo to v 21. storočí nie je možné.

Francis Chan raz spomenul, taký obraz ako by sme mali pristupovať k Biblii, keď si ju čítame. Je to ako byť sám na opustenom ostrove, kde si len ty a Boh a Božie slovo. Tento autor v nedávnej kázni ironicky poznamenal, že pre niektorých „nasledovníkov Krista“ stačí zmena času bohoslužieb a už ich v zbore neuvidíme.

Može teda Kristus opustiť cirkevný zbor?

Vždy to začína ľuďmi, ktorí opustili Boha a Kristov spôsob života. Pozri, ruka Hospodina nie je taká krátka, aby nemohla zachraňovať, a jeho ucho nie je také nedoslýchavé, žeby nepočulo. Sú to vaše viny, čo sa stali prekážkou medzi vami a vaším Bohom, a vaše hriechy zakryli jeho tvár pred vami, takže nepočuje. (Izaiáš 59:1-2)

 

Michal Nosáľ

foto: Wikimedia Commons

Kategórie Komentáre

Nechať odkaz

Tvoja emailová adresa nebude zverejnená