Prečo deti kresťanov opúšťajú vieru

 

Len málo čo je smutnejšie ako vidieť ľudí, ktorí predtým vyznávali vieru, ako všetko opúšťajú a nechávajú za sebou. Obzvlášť to platí, keď títo ľudia vyrástli v kresťanských domácnostiach, keď ich vychovávali zbožní rodičia. Tieto deti dostali toľko príležitostí, aby vložili svoju vieru v Ježiša, ale rozhodli sa k nemu radšej obrátiť chrbtom. Prečo by niekto robil tak tragickú voľbu?

Pred niekoľkými rokmi vypracoval Tom Bisset štúdiu, ktorá sa zamerala na ľudí, ktoré opustili vieru. Chcel však, aby táto štúdia bola niečím oveľa viac než len štatistickou analýzou, a tak si s týmito ľuďmi sadol, hovoril s nimi a pýtal sa ich na podrobnosti – kedy, prečo a ako opustili svoju vieru. Keď svoj výskum skompletizoval, došiel k štyrom najdôležitejším dôvodom, prečo ľudia vychovaní v kresťanských rodinách neskôr kresťanstva opúšťajú.

Odchádzajú, pretože majú nezodpovedané otázky ohľadom viery, ktoré ich mätú a znepokojujú.

V zásade začnú pochybovať, že kresťanstvo má presvedčivé odpovede na ťažké otázky ohľadom vedy, utrpenie, sexuality a rady ďalších kľúčových tém. Ich pochybnosti môžu byť intelektuálne alebo akademickej, teologické či praktické. Či tak alebo tak, nakoniec usúdi, že kresťanstvo nemá pravdu pre tých, ktorí ju hľadajú, že jeho odpovede sú nezmyselné, nereálne alebo jednoducho zlé. Odpovede a tvrdenia kresťanstvo im už nestačí, a tak si radšej vyberú „intelektuálnu úprimnosť“ a hľadajú inde.

(Riešením tohto problému je venovať sa s našimi deťmi obtiažnym otázkam a ukázať im, že kresťanstvo ponúka súdržný a presvedčivý svetonázor, ktorý vysvetľuje vedu, utrpenie, sexualitu a akúkoľvek ďalšiu oblasť, ktorá je pre nich mätúce alebo náročná. Ani tých najťažších otázok našich detí sa nemusíme báť.)

Odchádzajú, pretože pre nich viera nefunguje.

Hoci sa snažili, a to dosť možno čestne a úprimne, aj tak neboli schopní nájsť pokoj, radosť a zmysel, ktorý im kresťanská viera zasľubovala. Ich osobná skúsenosť s kresťanstvom sa nikdy nevyrovnala tomu, čomu o nej podľa tých, kto ich učili, mali veriť. Ich skúsenosti a zážitky sa nikdy nevyrovnali vzoru, ktorý videli vo svojich priateľoch, pastor alebo rodičoch – v ľuďoch, ktorí vyjadrovali svoju radosť a naplnenie, ktoré im prinášal ich vzťah s Kristom Ježišom. Odradilo ich to a opustili kresťanstvo, pretože si boli istí, že jeho tvrdenia sú prehnaná alebo jednoducho falošné.

(Tu je riešením to, aby sme boli voči našim deťom zraniteľní a úprimní, aby sme im povedali, že aj my prežívame chvíle pochybností a neviery, že niekedy jednoducho túžime po odpovediach, ktoré ale od Boha nedostávame. Musíme byť opatrní, aby sme našej viere nerobili falošnú reklamu, aby sme kresťanský život neprezentovali ako bezproblémový. Biblia konieckoncov zdôrazňuje, že tí, ktorí veria, prežívajú oboje – radosť i utrpenie.)

Odchádzajú, pretoze dovolili ostatným veciam, aby pre nich bolí prioritou.

Niektorí ľudia kresťanstvo priamo odmietnu a nahradia ho iným vieroučným systémom. Iní však iba nahradia kresťanstvo súperiacimi vášňami, či záujmami alebo niečím, čomu prikladajú väčší dôraz. Môzu sa upnuť k úspechu v podnikaní a posunúť vieru niekam do pozadia, alebo sa môžu so zápalom venovať športu a zistiť, že je pre nich viac vzrušujúci a naplňujúci ako ich viera. Niektore prechádzajú skuska a súžením, a počas toho zistí, že ich viera zapadla a zomrela. V kazdom pripade viera, Speciál dôležitá Súčasti ich života, stráca postupne na význam, až je úplne odsunutá do pozadím. Nie je to ani tak, že by títo Ľudia svoju Vieru odmietli, ale skoro o ňu stratí Záujem Alebo na ňu zabudnú.

(Riešenie je tu to, aby rodičia zdôrazňovali, akú dôležitú úlohu má pre kresťanský život miestna cirkev, avšak bez toho, že by skĺzli do zákonníctva. Kresťanská komunita Mozei deťom dať priatelov, radcom a učiteľa, a to hľa – či Predovšetkým – starší, ktore mozu dodať, podporiť, či dokonca korigovať rodičovskú výchovu. Deti sa mozu naučiť, že, Rovňák Ako ich rodičia, potrebujem miesto, kam budem patriť, miesto, kde budem môcť služiti a kde im budem môcť poslúžiť druhí.)

Odchádzajú, pretože si vieru sami nikdy neosvojili.

Samozrejme, títo ľudia vyrástli v zbore, plnili si svoje osobné záväzky, chodili na mládež a nezabúdali na osobné stíšenie. Všetko to robili. Zapojili sa. Presvedčili ostatných, a dosť možno dokonca presvedčili aj seba. Celú dobu sa však, či už to vedeli, alebo nie, len podriaďovali túžbam a očakávaniam druhých ľudí, rodičov, rovesníkov či pastorov. Nikdy však osobne nezložili svoju vieru v Krista, aby boli spasení. Keď vyrástli a získali dostatok nezávislosti, aby si mohli žiť podľa seba, s radosťou – alebo možno aj neochotne – kresťanstvo nechali plávať. Opustili ho, pretože ich viera nikdy nebola ich.

(Riešením je tu neustále našim deťom kázať evanjelium a nikdy nepredpokladať, že sú spasení len preto, že sú v kresťanskej domácnosti. Ako rodičia sa potrebujeme pravidelne pýtať našich detí, či veria, potrebujeme dávať najavo radosť, keď vidíme dôkazy Božej spásnej milosti, a vyjadrovať znepokojenie, keď vidíme neposlušnosť, ktorá by mohla protirečiť ich vyznaniu.)

Boh nám hovorí, že sa vždy budeme stretávať s pšenicou i burinou. A aj medzi deťmi veriacich rodičov budú niektoré, ktoré odmietnu všetko, čo ich rodičia učili. Niektorí sa na chvíľu vzbúria a potom sa vrátia. Niektorí nie. Ako rodičia sa musíme zaviazať, že budeme vychovávať naše deti v Pánovej disciplíne a napomenutiu, že ich budeme učiť základným pravdám našej viery, že im budeme ukazovať, ako kresťanstvo odpovedá na naše otázky a napĺňa naše potreby, že budeme trvať na tom, že dobrú správu evanjelia je potrebné si osobne privlastniť. Robíme to, k čomu nás Boh povolal, a to tak najlepšie, ako môžeme, a výsledky – a naše deti – vkladáme do rúk Božej dobrej prozreteľnosti.

Je jasné, že Bissetova štúdie nie je vyčerpávajúcia, že veľa kníh a štúdií by ponúklo iné uhly pohľadu. Avšak to, čo zdôrazňuje, je niečo, čo dobre poznám z vlastnej skúsenosti. Videl som v každej z týchto kategórií veľa – príliš veľa – ľudí. A čo vy? Aké sú podľa vás najvýznamnejšie faktory, ktoré vysvetľujú, prečo ľudia opúšťajú vieru svojho detstva?

 

Zdroj: Český biblický institut

Foto: Wikimedia Commons

Kategórie Komentáre

Nechať odkaz

Tvoja emailová adresa nebude zverejnená